streda, 20. mája 2009

AMERIKA 20

Pohľadnica z Norfolku

VEČER

V Amerike sú vraj tri stupne ľudí - bieli, čierni a fajčiari. Fajčili sme na verande s priateľskou známou Rona a Gayle. Verandu delilo od chodníka a ulice len zopár krokov. Všade bolo ticho a kľud, keď sa náhle z tmy vynoril černoch, že by si tiež zapálil. Hneď sa aj sám prešacoval, aby ukázal, že nemá zbraň a teda je neškodný. Neustále hovoril, neustále. Dofajčil, zamával, zmizol.

"Nejaký čudný," prehodil som.
"Je high," odpovedala tá neznáma známa.
"Čo je to high?"
"Drogy, Gustav, drogy..."

RÁNO

V krčme, ktorá už kde-čo zažila sedia za bar-pultom dvaja odvážlivci (jeden zo Slovenska, druhý zo Slovinska) a pokúšajú sa naraňajkovať a pritom si zachovať zdravie a čistú myseľ. Širkoplecý barman im totiž s úsmevom cez bar-pult podal každému na tanieri veľký kus slaniny, varenú fazuľu v rajčinovom pretlaku, praženicu, párky, ešte niečo navrch a k tomu horu trojuholníkových hrianok. Vedľa nich sedí tá neznáma známa zo včerajšieho večera a hovorí:
"To viete, u nás musia byť raňajky poriadne, ako sa patrí!"
"Mhmhmhm," odpovedajú slušne tí dvaja zúboženci. Už tu sedia hodinu a sú ešte len vo štvrtine taniera. Ak to takto pôjde ďalej, môžu tie raňajky rátať rovno aj za obed.

POSOLSTVO AMERICKÉMU ĽUDU
Ron Wray si ako riaditeľ dal záležať na prvých hosťoch svojho International Writing Center. Na záver pobytu nás dostal do vysielania miestnej pobočky celonárodnej rozhlasovej siete. Zasadli sme s ním a Andrejom Blatnikom v štúdiu oproti redaktorke a šlo to celkom dobre. Až na poslednú, nie veľmi šťastnú, otázku rozhlasovej redaktorky:
"Obaja prichádzate zo vzdialených a nám málo známych krajín strednej Európy. Čo vás u nás tak zaujalo, že by ste to na záver radi odkázali americkým ľuďom, ľudu tejto krajiny?"
Bože, to je ale somarina! Niečo som ale odpovedať musel a mal som aspoň čas si to rozmyslieť, kým Andrej čosi zo seba krvopotil. Keď skončil, nadýchol som sa a povedal:
"Dnes ráno som si chcel uvariť čaj a samozrejme aj osladiť. Podľa rady tu prítomného pána riaditeľa som siahol po príslušnej miske a nabral si do čaju tri plné lyžičky. Bola to soľ. Moje posolstvo americkému ľudu teda znie - nemiešajte cukor so soľou!"
Dúfam, že si to odvtedy americký ľud zobral k srdcu.

Žiadne komentáre: