AMERIKA 12

AMERIKA

CESTOVANIE SO SIVÝM CHRTOM

12.

Najväčšia súkromná autobusová sieť v Amerike sa vo volá Greyhound, Sivý chrt. To už asi kde-kto u nás pozná, ale asi málokto vie, čo za dobrodružstvá taká diaľková autobusová linka obnáša. Ja som mal so Sivých chrtom cestovať neuveriteľných desať a pol hodiny. Naprieč najširšou stranou štátu New York z Rochesteru do Bostonu v štáte Massachusetts. Prakticky celý deň od 10.00 ráno do 20.35 večer. Po skúsenosti s našimi autobusovými službami, som bol pripravený na nekonečnú cestovnú tortúru, ktorá sa nedá v zdraví prežiť. Ale presvedčili ma o tom, že to naopak môže byť veľká zábava. Prvým dobrým ťahom bolo, že nás po ceste tri krát vyložili a tak nenápadne donútili k prechádzke po hale motorestu, lebo sa menili šoféri. A toľko krát medzi tým zastali na rôznych odpočívadlách a pumpách s obchodmi, že som konečne pochopil ako sa v Amerike cestuje autobusom a začal tú ich hru s chuťou hrať:

Na jednej zastávke som si kúpil chicken-burger a s chuťou ho aj zošrotoval.
Na ďalšej jablko a jahodový džús ako dezert.
Na ďalšej som sa odvážil, či som toho nezjedol priveľa.
Potom som kúpil pohľadnicu.
Na nasledujúcej zastávke som ju napísal.
Na ďalšej som kúpil známku a pohľadnicu odoslal.
Ďalšia zastávka mi ponúkla video-hry, tak som si zahral basketbal (neúspešne).
Inde som si prečítal predné stránky novín (samé zlé správy, ako vždy).

Zakaždým som si cvrkol ako pes, čo značkuje stopu. Len tak, aby po mne na tomto svete niečo ostalo. Nikdy som sa nestratil, lebo si nás šofér vždy spočítal.

Medzitým všetkým som si čítal, spal a pozeral úžasný, úžasný plnofarebný panoramatický najširšie-možne-uhlý film s názvom Jeseň, ktorý mi premietala Matka Príroda za oknom. Ten film bol romantický, okúzľujúci, múdry a hlavne, dal sa pozerať spredu dozadu, ale aj naopak. Bolo to bez titulkov a ozvučenie zabezpečoval motor autobusu, ale možno aj vďaka tomu človeku mimovoľne naskakovali myšlienky, úvahy, zadumania. Je to celkom iste koprodukčný film a v určitých mesiacoch ho premietajú všade na severnej pologuli, ale vrelo odporúčam pozrieť si aj jeho americkú verziu.

Málo dní vo svojom živote som zažil v takej pohode a pohodlí ako tento. A ani som nestihol všetko dojesť, dopozerať a dočítať. Neskôr som zistil (a aj zažil), že autobusom sa dá ísť aj na dlhšie trasy. Naši dovolenkári to predsa poznajú veľmi dobre. Vďaka prísľubu "dovolenky" je našinec schopný prežiť v polohe skrčenca aj pätnásť hodín v ťahu s dvoma nutnými piš-pauzami kdesi za bukom. A keby proti tomu vo svete nevymysleli zákony, tak naši šoféri obehnú v jednom ťahu zemeguľu bez výmeny a bez spánku. Ten rozdiel medzi službami Sivého chrta a tými našimi, je aj v tom, že naše cestovky a dopravcovia sa domnievajú, že sme kusovky s oceľovými zadkami. V Amerike vedia, že vozia ľudí...