CUDZINEC, KTORÝ NERUŠÍ

Môj dávny priateľ žije v San Francisku a volá sa Larry. Hoci ide o jasne americké meno (dala mu ho matka podľa hrdinu populárneho románu z päťdesiatych rokov, ktorý čítala v tehotenstve a nedomyslela drobný zádrhel - ten románový hrdina bol na nešťastie americký špión), pochádza zo Slovenska. Emigroval ešte za hlbokého socializmu, okrem mnohých iných dôvodov aj preto, že nejaký komunistický snaživec tú knihu o americkom špiónovi tiež čítal. Larry mal preto ako autor brisknej satiry zákaz publikovať zdanlivo nie kvôli satire, ale kvôli príbuzenstvu s menovcom špiónom. Srandy celý kopec - ako sme hovorievali za komunizmu. Ale vo chvíli nášho stretnutia už bolo po vláde komunizmu a my s Larrym sme sa mohli po rokoch konečne opäť zvítať. Bolo to srdečné, milé, dojemné. Po dobrej večeri a dlhej debate o našich dovtedajších osudoch prišiel čas ísť spať. Larry zariadil naše ubytovanie v hoteli Hilton (to meno má u nás zvuk a urobilo náležitý dojem) v spoločnej izbe (môj priateľ počas americkej emigrácie predsa len až tak veľmi nezbohatol, aby nemyslel aj ekonomicky). Zaľahli sme teda do postelí a ešte pred prianím dobrej noci si Larry náhle spomenul:
"Ozaj, máš so sebou vatu do uší?"
Mal som solídne letecké štuple do uší ešte od prvej lekcie lietania v Iowe, ktoré som používal pri svojich častých cestách ako prevenciu proti hluku v lietadlách. Než som si ich nasadil, položil som logickú otázku:
"Prečo?"
"Len si ich nasaď. Strašne totiž chrápem."
Emigrácia a roky poznačia človeka všelijako. Preto som sa nečudoval, nasadil si štuple do uší a spokojne zaspal.
Ráno som sa zobudil čerstvý, vyspatý a spokojný. Naopak Larry vyzeral zničene, unavene a nespokojne. Čo sa tiež dá čakať od človeka, ktorý strašne chrápe. Pre istotu som sa ale s účasťou opýtal:
"Tak ako si sa vyspal, drahý priateľ?"
Larry sa na mňa pozrel podivuhodne rezignujúcim pohľadom a naštvane povedal:
"Vôbec som sa nevyspal! Nemohol som. Veď TY strašne chrápeš! A najhoršie na tom bolo to, že kvôli tým tvojím štupľom do uší som ten tvoj chrápací koncert nemal ako prerušiť..."