AMERIKA 14

NO PROBLEM

14.

Let z Bostonu prebiehal v pohode až na to, že som tesne pred pristátím v Chicagu zistil, že na prestup do mestečka Cedar Rapids mi ostáva chabých päť minút. Privolal som letušku a poprosil, aby informovali posádku druhého spoju, že sa blížime. Lenže to už sme pristávali a nezdalo sa mi, že to celkom pochopila. Stále opakovala - no problem, no problem.

Lietadlo rolovalo nekonečne dlho k letiskovej hale a kým sa tie zástupy pred mnou vymotali von trvalo to celú večnosť. Konečne som vybehol chodbou od lietadla a pred vstupom do haly narazil na letušku, čo oznamovala nástupištia k ďalším spojom. Tak hovorím - zastavte to moje lietadlo, už idem! Letuška nahodila ten slabomyseľný úsmev, ktorý sedí na každú príležitosť, a automaticky odrapotala - no problem.

Ja ti dám - no problem! - odprskol som si v duchu a dal sa do behu. V tejto Amerike, keď je človek v trabloch, tak sa naňho takto vykašlú, hrozné!

Samozrejme, že môj ďalší spoj bol na druhom konci letiska. Čakal ma hotový maratón celou nekonečne dlhou halou spojený so slalomom ako som obiehal, prebdiehal a preskakoval všetkých a všetko, čo sa mi dostalo do cesty. Už som videl odbavovací pult k môjmu odletu a nevyzeralo to dobre. Nikto tam už nebol, okrem jediného stewarda zjavne otráveného, že ho tu nechali.

Dobehnem a volám: "Zastavte to lietadlo, som tu!"
"Aké lietadlo, pane?"
"Božemôj, aké lietadlo, no to, čo je tu na svetelnej tabuli - Cedar Rapids!"
"A odkiaľ letíte, pane?"
Bože, to je idiot?! To je predsa jedno, odkiaľ letím! Mal som chuť mu povedať, že z Tramtárie, ale určite by to nepochopil a povolal nejakého odborníka na Tramtáriu a iné ešte nepreskúmané časti Zeme. Američania sú precízni.
"Prilietam z Bostonu, práve sme pristali," povedal som odovzdane.
"Tak potom je to v poriadku, pane. Preleteli ste z východoamerického časového pásma do stredoamerického a do odletu vášho lietadla máte ešte hodinu čas."
"Kúrva, ale je tá Amerika veliká," povedal som si polohlasom po slovensky.
"No problem," odvetil automaticky steward.